Najčastejšie otázky týkajúce sa kompresorov ABAC

Ako často budem kompresor využívať?

Aký tlak vzduchu potrebujem?

Aku veľkú tlakovú nádobu potrebujem?

Priamy pohon alebo klinové remene?

Aký je rozdiel medzi sacím výkonom a výtlakom?

Olejový alebo bezolejový kompresor?

Ako je definovaná hlučnosť kompresorov?

Ako inštalovať piestový kompresor?

Ako sa vykonáva údržba piestového kompresora?

Kedy musím vykonávať revízie tlakovej nádoby?

Ako je to so servisnými službami?

Na aké dokumenty dodané s kompresorom mám nárok?

Ako často budem kompresor využívať?

Táto otázka by mala byť pri výbere kompresora položená vždy ako prvá. Všeobecne možno rozlíšiť tri základné situácie:

1) občasné používanie
Občasným využitím sa rozumie situácia, keď vzduch nepotrebujete každý deň alebo ho budete používať maximálne hodinu denne; pre občasné využívanie nie je potrebné investovať do profesionálnych strojov, ale do lacnejšieho riešenia, ktoré tieto potreby kvalitatívne veľmi dobre uspokojí. Z našej ponuky odporúčame pre režim občasného používanie rad kompresorov BASE LINE.

2) profesionálne používanie
Pri profesionálnych aplikáciách je kompresor využívaný spravidla v jednej smene, čo znamená až niekoľko hodín prevádzky denne. Okrem času prevádzky je nutné ešte zohľadniť, či bude kompresor pracovať nepretržite alebo prerušovane. Bežné profesionálne kompresory nie sú stavané na nepretržitú záťaž a v časovej osi by mali byť zaťažené zhruba na 30 až 50 % času. Pre takéto účely sú v našej ponuke k dispozícii profesionálne riešenie v mnohých variantoch a to najmä v radoch LINE, PRO LINE a SILENT LINE, ktoré sú navrhnuté a vyrobené tak, aby zniesli profesionálne používanie s prerušovaným chodom.

3) priemyselné používanie
Priemyselným používaním sa rozumie takmer nepretržitý chod, spravidla vo viacsmennej prevádzke, ale jedná sa aj o profesionálne aplikácie, kde potrebujeme zabezpečiť, aby kompresor bežal niekoľko hodín bez prestávky. Pre takéto aplikácie je potrebné zabezpečiť, aby kompresor pracoval s čo najnižšími otáčkami (typické hodnoty na úrovni 400 až 1000 otáčok za minútu), čím je znížená prevádzková teplota a súčasne musí byť vyrobený so špeciálnymi konštrukčnými prvkami, napr. motor triedy S1 pre trvalú záťaž, použitia liatiny, chladiacich rebier a dochladzovače pre teplotný rozptyl. Z našich riešení odporúčame radu PRO LINE v nízkootáčkovom prevedení alebo liatinové nízkootáčkové kompresory PRO LINE CA. Odporúčame tiež prediskutovať s našimi špecialistami posúdenia možnosti skrutkového kompresora miesto piestového.

Aký tlak vzduchu potrebujem?

Kompresor by mal vždy dokázať vytvoriť taký tlak, ktorý bude vyšší, než je najvyšší potrebný tlak požadovaný našej aplikácií. Valná väčšina aplikácií so stlačeným vzduchom ako je ofukovanie, hustenie pneumatík, striekanie, lakovanie, sponkovanie, uťahovanie skrutiek a používanie pneumatického náradia všeobecne potrebuje tlak v rozmedzí od 1 do 6 bar, pričom všetky kompresory v ponuke ABAC poskytujú dodávaný tlak aspoň 8 bar.

Výnimku tvoria iba niekoľko kritických aplikácií, napr. v pneuservisoch, pri delení kovových materiálov alebo pri tlakových skúškach potrubia, kedy je potrebné vyšší tlak. Pre tieto účely disponuje program ABAC niekoľkými modely s dodávaným tlakom až 15 bar.

Schopnosť vyrobiť vyšší tlak však poskytuje ešte jednu nespornú výhodu, ktorou je vyššia akumulačná schopnosť vzduchu v tlakovej nádobe. Ľudovo povedané, vyšší tlak v nádobe znamená viac vzduchu pre prácu a menej pracovných cyklov kompresora, ktoré sa podpíšu pod jeho dlhšou životnosťou.

Aku veľkú tlakovú nádobu potrebujem?

Hlavnou funkciou tlakovej nádoby je akumulácia vyrobeného stlačeného vzduchu. Čím väčšiu má kompresor tlakovú nádobu, tým dlhšie bude schopný vykryť spotrebu vzduchu a to aj v prípadoch krátkych špičkových odberov. Veľký objem tlakovej nádoby navyše zaručuje podstatné predĺženie pracovných cyklov kompresora. Pri každom rozbehu sú kompresor a elektromotor značne mechanicky namáhané a vysoké množstvo štartov negatívne ovplyvňuje životnosť stroja. Ak chceme mať k dispozícii viac vzduchu a znížiť namáhanie kompresora, je lepšie zvoliť väčšiu nádobu.

Na druhú stranu môžeme vyžadovať menšie rozmery kompresora a to buď z dôvodu miesta v dielni, alebo kvôli obmedzenému priestoru v automobile. V takom prípade sú v programe ABAC k dispozícii modely s menším objemom tlakových nádob, ktoré sú navrhnuté konštruktérom tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu preťažovaniu stroja.

Priamy pohon alebo klinové remene?

Rozhodnutie či si vybrať kompresor s priamym pohonom alebo s pohonom pomocou klinových remeňov súvisí najmä s otázkou prevádzkových otáčok kompresora. Bežné kompresory s priamym pohonom používajú ako zdroj energie 2pólové elektromotory so zhruba 3000 ot/min. Tieto motory sú pomerne lacné, ale vďaka takto vysokým otáčkam dochádza ku značenému trenie piestu vo valci. Dôsledkom je veľmi vysoká prevádzková teplota, ktorá spôsobuje dva zásadné problémy:
- nižšiu účinnosť stláčanie - výtlačný výkon (l/min) sa pohybuje len na úrovni 45 až 55 % sacieho výkonu
- zníženie životnosti stroja- vďaka vysokému teplotnému a mechanickému opotrebovaniu

Riešenie, ako znížiť otáčky kompresora sú v princípe dve - zníženie otáčok elektromotora (drahý 4pólový motor s 1500 ot/min) alebo pomocou prevodového ústrojenstva s klinovými remeňmi. Nespornou výhodou prevedenie s klinovými remeňmi je možnosť nastaviť optimálne počet otáčok podľa priemeru remeníc a dosiahnuť tak úroveň typicky od 1200 do 1500 ot/min.

Ďalším aspektom oboch riešení sú rozmery. Veľkou výhodou priameho pohonu je výrazne kratšia dĺžka agregáty, a preto sú modely s priamym pohonom vhodnejšie pre aplikácie, kde je vyžadovaná častá manipulácia so strojom.

Záverom, ak chcete využiť oboch vlastností - nízkych otáčok súčasne s malými rozmermi, odporúčame kompresory s priamym pohonom sa 4pólovými motormi, napr. modely V30 z rady LINE.

Aký je rozdiel medzi sacím výkonom a výtlakom?

Sací výkon je definovaný ako množstvo vzduchu s atmosférickým tlakom, ktorý je nasávaný počas činnosti kompresora do kompresorovej jednotky. Toto množstvo je možné vcelku jednoducho spočítať ako súčin plochy piestu, jeho zdvihu a počtu cyklov.

Jedná sa o jediný objektívny údaj týkajúci sa výkonu piestového kompresora!

Dodávané množstvo je tiež nazývané ako objemová výkonnosť, výtlak alebo výtlačné množstvo. Dodávané množstvo reprezentuje údaj o skutočnom objeme stlačeného vzduchu vyrobeného kompresorom. Toto množstvo sa však u rovnakého stroja výrazne líšia a to podľa dvoch skutočností vychádzajúcich z fyzikálnej podstaty stláčanie plynov:
- teplota - čím je vyššia teplota pri stláčaní, tým je dodávané množstvo vzduchu nižšia
- tlak - s rastúcim tlakom vzduchu rastie vynaložená práca na ďalšie stláčanie a dodávané množstvo klesá

Dodávané množstvo je tak úplne rozdielne pri prvom spustení stroja a v okamihu, keď je kompresor zahriaty a tiež sa veľmi líšia, pokiaľ stláčame z tlaku 1 bar na 2 bar alebo z tlaku 6 bar na 7 bar!

Firma ABAC na rozdiel od mnohých ďalších výrobcov uvádza vo svojich materiáloch len hodnotu sacieho výkonu, pretože nechceme uvádzať našich zákazníkov do omylu udávaním neobjektívneho parametra, ktorým je dodávané množstvo. Na základe skúseností našich inžinierov a z praktických testov, sa však orientačné hodnoty dodávaného množstva pohybujú na nasledujúce približné úrovni sacieho výkonu:

• kompresory s priamym pohonom, jednostupňové, s jedným piestom a 2 pólovým motorom - 49 až 52 %
• kompresory s klinovými remeňmi s bežnými otáčkami, jednostupňové - 55 až 61 %
• kompresory s klinovými remeňmi s bežnými otáčkami, dvojstupňové - 72 až 77 %

Olejový alebo bezolejový kompresor?

Prítomnosť oleja v stlačenom vzduchu môže byť kritická pre celý rad aplikácií. Typickými oblasťami, kde je vyžadovaná veľmi nízka hladina oleja vo vzduchu alebo úplne bezolejový vzduch sú napr. Profesionálne lakýrnictví, gastronómia, potravinárska výroba, výroba nápojov, stomatológia, laboratóriá, nemocnice alebo elektronický priemysel.

Ak potrebujete zdroj vzduchu pre niektorú z uvedených aplikácií, existujú možnosti použiť buď olejom mazaný kompresor s nákladnou úpravou vzduchu na bezolejový, alebo priamo bezolejový kompresor. Vďaka výraznému pokroku v technológiách na báze teflonu a keramiky sú dnešné bezolejové kompresory veľmi spoľahlivé a cenovo dostupnejšie ako v minulosti.

Hlavné výhody, ktoré bezolejové kompresory poskytujú, sú:

• absolútna eliminácia rizika a nákladov spojených s kontamináciou olejom
• nulové náklady na výmeny oleja
• nulové náklady na filtračný systém a likvidáciu kondenzátu
• žiadne poškodenie výrobných technológií
• ekologické aspekty a zníženie uhlíkovej stopy

V programe ABAC nájdete mnoho bezolejových riešení, napríklad v radoch LINE, SUPER SILENT LINE, PRO LINE ZERO a CLEAN AIR a to aj pre väčšie veľkosti kompresorov.

Ako je definovaná hlučnosť kompresorov?

V prospektoch a katalógoch uvádzajú výrobcovia kompresorov hlučnosť, ktorá je často veľmi zavádzajúce. Aby sme lepšie porozumeli téme hlučnosti, povedzme si na začiatok jednu podstatnú a prekvapivú vec. Veličina "hlučnosť" neexistuje. To, čo sa uvádza ako hlučnosť, môžu byť v skutočnosti dve veličiny správne nazývané ako hladina akustického výkonu a hladina akustického tlaku.

Hladina akustického výkonu sa označuje písmenami Lwa a nájdete ju na štítku každého stroja emitujúceho hluk. Zvuk, ktorý vychádza zo zdroja, v našom prípade kompresora, je z fyzikálnej podstaty vlnou, ktorá sa rovnomerne šíri od zdroja rýchlosťou zvuku, a ktorá má svoju energiu. Akustický výkon vyjadruje veľkosť tejto energie vo forme výkone voči referenčnej úrovni a je nezávislá na vzdialenosti od zdroja, pretože energia sa nemôže pri šírení vlny stratiť.

Hladina akustického tlaku je označovaná písmenami Lwp a vyjadruje tlak, ktorý spôsobuje zvuková vlna pri šírení priestorom voči referenčnému tlaku, ktorý je najnižším tlakom, ktoré je možné zachytiť ľudským uchom. Čím je zvuk ďalej od zdroja, tým je slabšia. Okrem vzdialenosti však závisí aj od tvaru priestoru. Pokiaľ bude zdroj hluku umiestnený v rohu miestnosti, bude sa zvuková vlna šíriť v priestore, ktorý je len 1/4 oproti situácii, keď umiestnime zdroj hluku na podlahu v mieste, kde sa môže šíriť do všetkých strán po hemisférickej ploche. Aby bolo možné hodnoty LWP vzájomne porovnávať, je teda nutné definovať tvar priestoru a určiť vzdialenosť, ku ktorej sa hladina akustického tlaku vzťahuje. Najčastejšie sa používa definície voľného priestoru v hemisférickej ploche a vzdialenosti 1 m alebo 4 m od zdroja. Potom by sa správne mala hladina zvuku uvádzať ako Lwp(1m) alebo Lwp(4m).

Najväčším problémom pri porovnávaní parametrov hlučnosti kompresorov je fakt, že obe veličiny (Lwa i LWP), hoci sú diametrálne odlišné, používajú rovnakú jednotku – decibel (dB). Jednotka dB je bezrozmerná a vyjadruje veľkosť podielu. Uveďme si malý príklad. Ak povieme, že z Plzne do Prahy je vzdialenosť 95 km a bude nás zaujímať koľkokrát je väčšia vzdialenosť z Plzne do Košíc (približne 750 km) oproti ceste z Plzne do Prahy, potom vydelíme 750 km / 95 km a zistíme, že je táto cesta zhruba 7,94krát dlhšia. Pokiaľ toto číslo previesť na hodnoty dekadickým logaritmom a vynásobíme desiatimi, obdržíme 10.log(7,94) = 9, kde číslo 9 je hodnota nášho podielu cesty do Košíc voči ceste do Prahy uvedená v decibeloch (dB). Rovnaký matematický spôsob sa dá aplikovať na všetky veličiny podielu a výsledkom je vždy rovnaká jednotka dB. Ak sa pýtate, prečo si matematici a fyzici tak komplikujú život, tak odpoveďou je fakt, že použitie logaritmov je veľmi výhodné pri porovnávaní hodnôt s veľmi rôznymi veľkosťami. napr. hodnôt v poriadku stoviek oproti hodnotám v poriadku miliárd, keď je rozdiel vo veľkosti zlogaritmované hodnoty ako medzi číslicou 2 a číslicou 9 miesto číslice 100 a 1.000.000.000. A práve u zvuku, akustiky a vĺn sú v ich frekvenciách takéto rozdiely.

Vráťme sa ale späť k problematike hlučnosti kompresorov. Medzi hladinou akustického výkonu Lwa a hladinou akustického tlaku LWP existuje vzťah, ktorý možno spočítať a pre polguľová priestor platí, že Lwa = Lwp(4m) + 20,02. Pokiaľ je teda na štítku kompresora uvedené Lwa = 93 dB, potom hodnota akustického tlaku vo vzdialenosti 4 m od stroja LWP(4m) = 73 dB. Na tomto príklade je vidieť, ako veľmi sa môže tzv. Hlučnosť uvádzaná v marketingových materiáloch líšiť. Výrobcovia veľmi často uvádzajú u odhlučnených kompresorov hodnotu LWP(4m), pretože je najnižšia z vyššie uvedených. Pokiaľ nebude jasne uvedené, o akú akustickú veličinu sa jedná, vyžiadajte si podrobnejšie informácie pre korektné porovnanie.

Na záver ešte poznámka ohľadom jednotky dB(A). Niektorí zákazníci majú dotaz, v čom sa líši dB od dB(A)? Ak je za jednotkou dB uvedené v zátvorke ešte písmeno, potom toto písmeno značí tzv. Váhový filter. Váhové filtre sa používajú na korekciu vypočítaných hodnôt najmä v pásme nízkych frekvencií vzhľadom k rôznym citlivostiam ľudského ucha. Existuje niekoľko váhových filtrov - A, B, C, D a Z. V praxi to znamená, že až na malé pásmo hodnôt v nízkych frekvenciách sa nebude veľkosť dB od dB(A) akokoľvek líšiť.

Pri kompresoroch ABAC uvádzame ako jedni z mála firiem na trhu informácie o hlučnosti stroja veľmi korektne, a to ako v hodnotách Lwa, tak aj v hodnotách LWP(4m).

Ako inštalovať piestový kompresor?

Na správnej inštalácii piestového kompresora značne závisí jeho životnosť. Pri inštalácii dbajte najmä na nasledujúce dôležité faktory:

• prašnosť prostredia - vyvarujte sa inštalácia stroja v prašnom prostredí; prach prítomný vo vzduchu môže veľmi rýchlo upchať sací filter a obmedziť prívod vzduchu do kompresora, a tým aj znížiť jeho výkonnosť. Súčasne sa značne zvyšuje riziko prieniku nečistôt do kompresorovej jednotky a jej poškodenie. V prípade, že nie je možné vyvarovať sa takej inštaláciu, zaistite aspoň výrazné skrátenie intervalov údržby.
• vlhké prostredie - nikdy neinštalujte kompresor vo veľmi vlhkom prostredí, ktoré môže spôsobiť výrazné zrýchlenie korózie častí kompresora a možnosť skratu v elektrickom obvode stroja. Až na výnimky nie sú kompresory určené na vonkajšie prevádzku, kedy by mohli byť poškodené vplyvom dažďa.
• teplota prostredia - zaistite, aby kompresor nebol prevádzkovaný pri veľmi vysokých a veľmi nízkych teplotách; pri teplotách nad +40 ° C dochádza k výraznému zvýšeniu prevádzkovej teploty, ktorá môže poškodiť tesnenia a znížiť účinky mazacieho oleja. Pri veľmi nízkych teplotách, najmä pod bodom mrazu, dochádza k hustnutie oleja, tvrdnutie tesnenia, a hlavne hrozí riziko zmrznutia kondenzátu vo vzdušníku.
• prostredie so škodlivými výparmi - zaistite, aby sa do kompresora nenasávalo škodlivé výpary, ktoré by mohli nenávratne poškodiť tesnenia alebo povrch použitých materiálov.
• elektroinštalácie - pred inštaláciou vždy skontrolujte stav elektrickej siete, ku ktorej budete kompresor pripájať. Zaistite najmä správnu izoláciu vodičov, vhodnú dĺžku káblov a vhodné istenie. Počas prevádzkovania stroja by nemalo dochádzať k abnormálnemu prepätie alebo podpätie v sieti či k nežiaducim zmenám vo frekvencii elektrického napätia.

Ako sa vykonáva údržba piestového kompresora?

Životnosť piestového kompresora značne závisí na prevádzkových podmienkach a na starostlivosť o zakúpený stroj. Na piestovom kompresora je potrebné vykonávať niekoľko nasledujúcich základných úkonov:

• odpúšťanie kondenzátu zo vzdušníka - pri stláčaní vzduchu dochádza ku kondenzácii vlhkosti prítomné v atmosférickom vzduchu nasávanom do kompresora. Pokiaľ nie je kondenzát odpúšťanie, spôsobuje dlhodobá prítomnosť kondenzátu korózii vnútornej strany vzdušníka a väčšie množstvo kondenzátu potom výrazne zmenšuje objem tlakovej nádoby, takže kompresor častejšie spína, čo môže viesť až k poškodeniu elektromotora a kompresorovej jednotky. Odporúčame vykonávať odpúšťanie kondenzátu každý deň alebo po ukončení práce s kompresorom.
• vyčistenie alebo výmena sacieho filtra - okolitý vzduch nasávaný do kompresora obsahuje veľké množstvo prachových častíc a pevných nečistôt, ktoré sú zachytávané vo vložke nasávacieho filtra a postupne dochádza k jej upchávaniu. Pokiaľ nie je filtračná vložka menená alebo čistená, potom sa jednak obmedzuje prúdenie vzduchu do kompresora a znižuje sa jeho výkonnosť a jednak rastie riziko preniknutiu nečistôt do priestoru valca, kde môže dôjsť k postupnému vydieranie vojne. Vložka sacieho filtra by mala byť vymenené aspoň 1x ročne, pri inštaláciách v prašnom prostredí potom častejšie podľa potreby. Vložku sa ďalej odporúča aspoň 1x mesačne vybrať a vyfúkať ofukovacia pištoľou.
• výmena oleja - u olejom mazaných kompresorov sa odporúča vykonávať prvú výmenu oleja po zhruba 50 prevádzkových hodinách alebo mesiaci prevádzky (v zábehu), a ďalej potom aspoň 1x ročne. Používajte vždy vhodný olej s patričnou viskozitou. Pre kompresory ABAC sú k dispozícii špičkové oleja ALTAIR.
• starostlivosť o klinové remene - ak je kompresor vybavený klinovým remeňom, je potrebné vykonávať ich napínanie a výmenu. Vďaka prevádzkovanie sa klinový remeň vyťahuje a tým sa znižuje prenos energie a kompresor stráca svoju účinnosť. Pri väčšom vytiahnutí potom hrozí aj preklz a prasknutie remeňa. Ďalej dochádza u klinového remeňa k starnutiu gumy, z ktorej je remeň vyrobený. Všeobecne sa odporúča remene napínať minimálne 1x ročne a po 2 až 3 rokoch prevádzkovania ich vymeniť.
• výmena tesnenia - piestový kompresor obsahuje niekoľko tesnenia, u ktorých dochádza k opotrebovaniu z dôvodu starnutia gúm a v dôsledku teplotného namáhania. Ide najmä o dve tesnenia nad a pod ventilovou doskou a pri niektorých modeloch aj o tesnenie dochladzovače a medzichladiča. Tesnenie odporúčame vymieňať po 1-2 rokoch prevádzky.
• výmena ventilové dosky - ventily umiestnené na ventilové doske sú kľúčové pre správnu funkciu kompresora a sú pri každom spustení stroja mechanicky namáhané. Aby nedošlo k ich poškodeniu v dôsledku opotrebenia, odporúča sa u profesionálnych aplikácií preventívne výmena ventilovej dosky po 1-2 rokoch prevádzky.
• výmena vnútorných častí spätného ventilu - takisto spätný ventil je mechanicky a teplotne namáhaný pri každom spustení stroja. Tu sa odporúča výmena všetkých vnútorných častí spätného ventilu, a to aj po 1-2 rokoch profesionálneho prevádzkovanie.

Spoločnosť ABAC sa snaží maximálne uľahčiť prístup k informáciám o údržbe, preto ak potrebujete viac informácií o údržbe, môžete naskenovať pomocou aplikácie AIRTUBE QR kód umiestnený na vzdušníku a získať prístup k servisným videám.

Ku všetkým kompresorom ABAC máme ďalej pripravené potrebné náhradné diely alebo program servisných sád a olejov. Pre našich zákazníkov taktiež vykonávame údržbu zakúpených kompresorov, v prípade záujmu stačí kontaktovať naše servisné oddelenie.

Kedy musím vykonávať revízie tlakovej nádoby?

Ak prevádzkujete kompresor v domácnosti, problematika revízií tlakových nádob sa vás netýka. Ak však prevádzkujete kompresor vo firme, môžu sa vás týkať legislatívne požiadavky spojené s vyhradenými tlakovými zariadeniami (ďalej VTZ), ktoré sú určené vyhláškou č.18/1979 Sb.

Z tejto vyhlášky vyplýva, že za vyhradené tlakové zariadenia sa nepovažujú mobilné a prenosné tlakové nádoby (pozri §2 odst. 1 písm. b)).

U tlakových nádob stabilných je potom rozhodujúci prevádzkový tlak a objem nádoby (pozri §2 ods. 3 písm. A)). Ak je prevádzkový tlak vyšší ako 0,2 MPa (2 bar) a súčasne je tzv. Bezpečnostný súčin (súčin objemu nádoby v litroch a tlaku vzduchu v MPa) vyšší ako 10, potom vzniká povinnosť revízie takej tlakovej nádoby.

Ak zakúpite stroj, ktorého vzdušník je vyhradenú tlakovou nádobou, potom musíte urobiť nasledovné kroky:

• pred uvedením kompresora, ktorý obsahuje VTZ do prevádzky, je nutné najprv zavolať revízneho technika a zabezpečiť vykonanie tzv. východiskovej revízie, po ktorej bude po 14 dňoch nasledovať prvé prevádzkové revízie.
• menovať vo firme osobu zodpovednú za evidenciu VTZ - táto osoba musí zhromažďovať všetky informácie o VTZ na firme, zabezpečovať vykonávanie kontrol, revízií a dohľad nad obsluhou VTZ.
• menovať a zaškoliť obsluhu VTZ - prevádzku VTZ môže vykonávať len menovaný zamestnanec, ktorý bol na to zaškolený revíznym technikom, pričom platnosť takéhoto školenia je 3 roky.

Vykonávať revízie a skúšky VTZ dané najmä normou STN 69 0012 - revízia môže vykonávať len revízny technik s príslušným oprávnením a vykonávajú sa pri bežnej prevádzke takto:

• 1x ročne - prevádzkové revízie
• každých 5 rokov - vnútorné revízie a skúška tesnosti
• každých 9 rokov - tlaková skúška

Naša firma disponuje niekoľkými vlastnými revíznymi techniky a ak potrebujete vykonať popísané úkony alebo poradiť s legislatívou, obráťte sa na naše servisné oddelenie.

Ako je to so servisnými službami?

Pre našich zákazníkov samozrejme zabezpečujeme komplexný záručný aj pozáručný servis zakúpených piestových kompresorov.

Pre potreby údržby alebo opravy držíme na sklade väčšinu originálnych náhradných dielov, servisných sád, olejov a mazív a vďaka širokej a flexibilnej sieti našich servisných partnerov v rámci Českej a Slovenskej republiky sa nemusíte báť dlhých prevádzkových odstávok.

Naša firma zároveň disponuje niekoľkými vlastnými revíznymi technikmi, takže ak budete potrebovať zabezpečiť potrebné revízie a skúšky tlakových nádob na piestových kompresoroch, obráťte sa na naše servisné oddelenie.

Na aké dokumenty dodané s kompresorom mám nárok?

K zakúpenému kompresoru má zákazník nárok na dodanie týchto dokumentov:

ES vyhlásenie o zhode
Zákon č. 22/1997 Zb. upravuje povinnosť dodať zákazníkovi vyhlásenie o zhode u určených výrobkov. Kompresory, ktoré majú elektrickú časť, sú považované za stroj a môžu mať vo väčšine prípadov aj tlakovú časť, sú na základe smerníc európskej únie pre strojné zariadenia 2006 / 42ES (smernica MD), elektrické zariadenia 2014 / 35ES (smernica EMC), tlakové zariadenia 2014 / 68ES (smernica PED) alebo smernice pre jednoduché tlakové nádoby 2014 / 29ES (smernica SPVD) považované za stanovené výrobky a povinnosť dodať ES vyhlásenie o zhode sa ich týka. Musí byť vždy dodaný vyhlásenia ES o zhode k celému strojmi, ktoré musia byť v slovenskom jazyku a musí obsahovať duplikát štítku stroja. Ďalej musí byť dodané vyhlásenia ES o zhode k tlakovej nádobe a ES vyhlásenie o zhode k poistnému ventilu, a to aj v českom jazyku. Avšak táto povinnosť sa týka iba nádob a poistných ventilov inštalovaných na tlakové nádoby, ktorých súčin objemu a tlaku je vyššia ako 50 bar.l. Pokiaľ je teda napríklad na malom kompresora nádoba s objemom 6 litrov a maximálny pracovný tlak kompresora činí 8 bar, je súčin 48 bar.l a povinnosť dodávať ES vyhlásenie o zhode pre vzdušník a poistný ventil predávajúci nemá.

Návod na použitie
Zákazník má nárok na návod na použitie k celému stroju, a to v českom jazyku. Obdobne ako u ES vyhlásenie o zhode pre vzdušník a poistný ventil má zákazník nárok na dodanie návodu na použitie v slovenskom jazyku, avšak len v prípadoch, keď sa jedná o inštalácie vzdušníka sa súčinom objemu a tlaku vyššom ako 50 bar.l.

Certifikát typu tlakovej nádoby
Ak spadá tlaková nádoba do oblasti posudzovania zhody podľa smernice PED alebo SPVD, má zákazník nárok na tzv. EC type examination certificate (certifikát typu tlakovej nádoby). Certifikát vystavuje pre výrobcov nádoby notifikovaná osoba a certifikát tak dokladá, že pri konštrukcii a výrobe nádoby boli splnené všetky požiadavky uvedených smerníc. Čo sa týka jazykovej verzie, postačuje dodanie certifikátu v ľubovoľnom jazyku európskeho spoločenstva.

V súvislosti s vykonávaním revízií tlakových nádob sa zákazníci často pýtajú na povinnosť dodania pasportu tlakovej nádoby. Uvádzanie výrobkov na trh je dnes riešené výhradne na základe harmonizovanej legislatívy európskeho spoločenstva, tj. Uvedeného zákona č. 22/1997 Zb. o technických požiadavkách na výrobky a predmetných smerníc ES - v oblasti tlakových nádob, smerníc PED a SPVD. V týchto dokumentoch nie je pasport a jeho dodanie uvedené.

Pasport tlakovej nádoby spravidla vyžaduje revízny technik, ktorý vykonáva počiatočné revíziu a následné revízne úkony na základe vyhlášky č. 18/1979 pre vyhradené tlakové zariadenia a na základe technickej normy STN 69 0012. Povinnosť výrobcu tlakovej nádoby dodať pasport je uvedená v §5 ods. 1 zmienenej vyhlášky, avšak v §1 ods. 2 sa uvádza, že sa táto vyhláška, a tým pádom aj ustanovenia o pasportu, netýkajú výrobkov stanovených na posudzovanie zhody podľa zákona č. 22 / 1997Sb. a príslušného nariadenia vlády č. 219/2016. Nemožno preto vyžadovať pasport u tlakových nádob, pri ktorých sa posudzovala zhoda podľa týchto predpisov, čo je veľká väčšina tlakových nádob vyrobených v zahraničí. Povinnosť dodania pasportu zostáva v prípadoch, keď bola tlaková nádoba vyrobená podľa technickej normy STN 69 0010, ktorá túto povinnosť výrobcovia priamo ukladá.